Sledujem skvelú hudobnú súťaž Virtuózi, ktorú vysiela RTVS 2. Je to súťaž mladých vynikajúcich hudobníkov z V4 a Srbska. Súťažiaci si dosť často vyberú nejakú skladbu práve od Franza Liszta s tým, že je to maďarský skladateľ a je to akoby pozornosť pre usporiadajúcu krajinu, ktorou je Maďarsko.  

Na jednej párty na hudobnej katedre Pedagogickej fakulty v Nitre bola aj vynikajúca klaviristka Eva Strelková, žiaľ, už nie je medzi nami, ktorej som sa vtedy spýtal, aký má názor na Franza Liszta.

„Bol to geniálny skladateľ,“ odpovedala mi. „Rada hrávam jeho skladby, aj keď mi niektoré  dajú naozaj zabrať.“

„Mňa by zaujímalo, či si aj ty myslíš, ako sa všeobecne tvrdí, že Liszt bol Maďar.“

„Je všeobecne známe,“ poznamenala presvedčivo, „aj keď sa o tom neviem prečo nepíše, že Liszt nevedel maďarsky a ani nemčina mu bohvieako nešla. Narodil sa slovenským rodičom v rakúskom Raidingu. Do tohto mestečka sa presťahovali kvôli práci. Ak by si si mohol prezrieť jeho rodný list, tak by si videl, že jeho meno je tam zapísané po latinsky Francis-cius. Teda nie Ferenc, ako to Maďari všade uvádzajú. Možno to bude trošku odvážne, keď poviem, že sa cítil Slovákom.“

„To je skutočne smelé tvrdenie. Na základe čoho to hovoríš?“

„Liszt skoro celý život prežil v Paríži, vo Weimare a v Ríme. Práve keď pôsobil v tomto meste, sa v Ríme oslavovalo tisíce výročie príchodu svätého Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Pri tejto príležitosti na podnet pápeža Pia IX. zložil skladbu Slavimo Slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania). Liszt sa pokladal za Uhra – Slováka. Len tak mimochodom, Liszt napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. Môžem ti ju hneď aj zahrať, len čo nájdem noty.“  

Po ich príchode sa tento zaujímavý rozhovor skončil a žiaľ, na veľkú moju ľútosť, už nikdy nepokračoval.