Ľubo Olach je slovenský básnik, prozaik a publicista. Venuje sa písaniu básní, literatúre faktu, ale aj románom z prostredia vysokej politiky, kriminalistiky a justície. Za svoje 14-ročné pôsobenie vydal 20 kníh a predal viac ako 25-tisíc výtlačkov.

Vo svojich historických románoch opisuje životy slovenských velikánov, o ktorých sa takmer nehovorí, akými boli MUDr. Vavro Šrobár, Ing. Imrich Karvaš či JUDr. Štefan Osuský. Získal 3. miesto v celoslovenskej novinárskej súťaži o najlepší článok, rozhlasovú alebo televíznu reláciu s tematikou ochrany prírody a krajiny (1988), o rok neskôr mu porota udelila v tejto súťaži čestné uznanie. Je členom prestížneho pezinského PI klubu a Spolku slovenských spisovateľov.

Debutoval básnickou zbierkou Keď zomriem tak nech..! (2007), po nej mu vyšli zbierky básní Pri víne s bohémami (2009), Kaviarenská poézia Ľuba Olacha (2011), Na Paríž nepozerám zhora (2013) a Triezviem (2016). Medzitým vydal v nemčine knižku Weine und Frauen (2009), s ktorou sa predstavil aj na knižnom veľtrhu v Karlsruhe, kde sa stretla s veľkým ohlasom.

V próze debutoval románom Nádenník pera vo francúzskych službách (2012), následne vyšli romány Posledné varovanie (2012), Žraloci (2013), Lobista (2013), Politik: Služobník oligarchov (2015) a Prezident (2016).

V roku 2017 vydal román Vavro Šrobár – osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948, príbeh politika, ktorý aktívne zasiahol do našich dejín v troch prevratoch.

Ďalšími románmi sú kniha Advokát (2018) z prostredia slovenskej justície, Prezidentka (2019) a politicko-historický román Guvernér Karvaš (2019) – príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom.

Autor vydal aj knihu rozhovorov najmä z oblasti vážnej a populárnej hudby Rozhovory za oponou (2014) a prózu Lobista (2017) v Braillovom písme.

V novembri prichádzajú na knižný trh dve novinky: román Osuský – zabudnutý diplomat (2020) a básne s názvom Tanec so životom (2020).

Už počas štúdia začal pracovať v Roľníckych novinách ako redaktor. Neskôr pôsobil ako tlačový tajomník v Štátnej veterinárnej správe, redaktor denníka Smena, v týždenníku Sloboda, pracoval aj pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Po novembrovej revolúcii 1989 sa stal šéfredaktorom mesačníka POP horizont, ktorý písal o slovenskej populárnej hudbe. Bol spoluiniciátorom založenia slovenskej Grammy (neskoršie Aurel). Založil reklamnú Agentúru Aurum (1990), ktorá organizovala rôzne prestížne podujatia ako golfové a tenisové turnaje či medzinárodnú ochutnávku mladých vín.

Počas pôsobenia v POP horizonte vyhlásil súťaž o najpopulárnejšieho slovenského speváka (1991), ktorú vyhral Peter Nagy. So svetoznámym mímom Milanom Sládkom spolupracoval na úspešnej obnove Divadla Aréna (od roku 1996). Založil známu teleshoppingovú firmu TOP SHOP na Slovensku (1997).

S Martinom Sarvašom, predsedom Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby, zorganizoval v hoteli Crowne Plaza v Bratislave vyhlásenie výročných cien ZAI (2012) o najlepšieho hudobného redaktora, najlepšie hudobné rádio, najlepší hudobný klub, najlepší hudobný festival a ceny za celoživotné zásluhy o slovenskú populárnu hudbu. Písal aj o populárnej a vážnej hudbe. So známymi interpretmi urobil množstvo jedinečných a inšpiratívnych rozhovorov.

Zaujímavosti v číslach

0
Počet napísaných kníh
0
Počet predaných kníh:
0
Počet absolvovaných knižných besied a krstov

Moje prvé vydanie:

Keď zomriem, tak nech..!

Moje najúspešnejšie vydanie:

 

Vavro Šrobár Osudové prevraty

1918-1944-1948

Moje najnovšie vydanie:

Predseda